Anders de la Motte – Bublina

Bublina je pokračovaním Hry a Šumu. Hru som si kúpila, prečítala, páčila sa mi, ale veľmi rýchlo som na ňu zabudla. Keď som sa minule dostala k Šumu, z Hry som si už vôbec nič nepamätala, akurát to, že hlavný hrdina, HP, sa prostredníctvom nájdeného telefónu zapletie do hry, ktorá od neho vyžaduje plnenie úloh, aby získaval body a šplhal sa po výsledkovej listine hore. Toť vsjo.

Pri čítaní Šumu mi síce detaily z Hry chýbali, ale nebolo to nič podstatné, rýchlo som sa zorientovala kto je kto a od ostatného som abstrahovala a nevadilo to. Šum je relatívne samostatný príbeh, ktorý má s Hrou spoločného hlavného hrdinu a jeho sestru. No a v Bubline už potom nadväzujete na detaily z oboch kníh.

Problémom všetkých troch kníh je, že síce sa dobre čítajú, dej má spád a ani sa nenazdáte, a ste na konci, po krátkom čase si z nich už nič nepamätáte. Nie je to taký zásah, že by ste obsah vedeli prerozprávať komukoľvek na počkanie. A preto som sa pri čítaní Bubliny miestami strácala, mená vedľajších postáv mi nič nehovorili. Keď HP stretáva svojich bývalých protihráčov, alebo obete, z Hry, netuším, o čom sa točí.

Okrem toho, HP je ťažko uveriteľný už v jednotke. Lúzer, ktorý ale zrazu v tej správnej chvíli všetko zariadi, pochopí, dosiahne, zvládne, no vážne... V dvojke toho zariadi, pochopí, dosiahne, zvládne ešte viac, ani pred obvinením z vraždy necúvne, všetko zmákne, je to frajer. No a v trojke, to je už najviac. Sledovačka, schovávačka, vybavovačka, prepadávačka, chápačka... A rán do hlavy dostal toľko, že by z nich už mal byť dobrý retard, ale nie, on sa dvihne, ide ďalej, a napriek tomu, že už aspoň jeden svetelný rok nič nejedol ani nespal, drží krok s profesionálnymi športovcami, všetko dokáže, všetkých zachráni. Ešte že tak. A tie dialógy medzi postavami, a ten opis ich vnútorného boja s realitou a ich miestom v nej... no koniec.

 

Jedno sa však autorovi musí uznať – do poslednej chvíle drží spisovateľa v napätí, kto je za tým všetkým. Už v jednotke načrtol dve alternatívy, v dvojke z jednej z nich urobí spoľahlivého a dôveryhodného partnera, a teraz v trojke to skvele menežuje ďalej, takže ani srnky do poslednej chvíle netušia, kto za tým stojí. Aj keď vo finále, keď sa to už všetko prezradí, si človek povie: no veď jasné, ako inak.

 
Ako oddychovka – celkom fajn. Akurát odporúčam čítať všetky tri diely rýchlo po sebe, inak sa bude čitateľ miestami strácať. Hra mi prišla ešte celkom originálna, ale medzi tým som videla niekoľko filmov na danú tému. A to „samovyšetrovanie“ v Šume, určite by som napočítala knihy/filmy s podobnou tématikou na prstoch oboch rúk. V Bubline sa to už potom miestami zvrháva, pletie sa do toho vládny vojenský program a podobné trápne a neoriginálne kraviny. Dávam jej 5*/10. Hru si zatiaľ nechávam, ale Šum ani Bublinu si teda určite do zbierky nedokúpim.