Camila Läckberg – Strážca majáka

Doteraz som považovala knihy Camily Läckberg za stávku na istotu. Sladké, naivné, ale isto iste dobré. Po tejto knihe si to už nemyslím.

1. Zrejme naozaj všetkého veľa škodí, a ten formát, keď sa v pravidelných intervaloch strieda prítomnosť s minulosťou na mňa prestáva platiť. Najmä keď sa v minulosti nič nedeje a nemá žiaden súvis s prítomnosťou. 
2. Duchariny – tie ja naozaj nemusím (česť výnimkám).
3. Kniha má byť akože o problematike násilia v rodinách. Mnohokrát sa tento motív opakuje, ale vôbec nejde do hĺbky. Policajtov striasa, keď v dokumentoch prídu na tieto svinstvá, ale čitateľ sa nič nedozvie. Nič skutočné sa tam v tomto ohľade nedeje. Viacero náznakov, útržkov, ale nič, čo by čitateľa zasiahlo a povedal si, „fuj, to je ale svinstvo“.

Čo oceňujem, že vrah je do poslednej chvíle nejasný, počas celej knihy sa tiahnu tri – štyri línie možného vysvetlenia vraždy a nakoniec sa preukáže ako pravý ten najmenej očakávaný. Camila Läckberg tento krát nevyužila svoje majstrovstvo naplno a slabý príbeh vypĺňa osudom hlavných hrdinov a vatou, ktorá čitateľa nijako neobohatí. Tento krát sú to len 4 z 10 *.