Michael Hjorth a Hans Rosenfeldt - Hrob v horách

Od tejto dvojky severských krimi spisovateľov som pred časom čítala Temné tajomstvá, prvé dobrodružstvo „vyšetrológa“ (rozumej vyšetrovateľa + psychológa) Sebastiana Bergmana. Dobre sa to čítalo, aj napínavé to bolo, aj som už bola nedočkavá kto je páchateľom, jedna vec mi ale na tom všetkom vadila. Hlavná postava – Sebastian Bergman – je tak protivný, že to hádam ani nie je pravda. Veľmi rýchlo som na celú knihu radšej zabudla.

Teraz som sa dostala k tretiemu pokračovaniu – Hrob v horách. Postava Sebastiana Bergmana išla trochu do úzadia, riešia sa osudy aj ďalších členov vyšetrovacieho tímu, zápletka je zaujímavá, takže z môjho pohľadu je to o poznanie lepšia kniha. Čo je však problém – ak ste nečítali dvojku, všetko podstatné z nej sa v trojke dozviete, najmä to, kto bol vrahom a prečo, aj ako to skončilo. Je to škoda, pretože Hrob v horách je dobrá detektívka a nezabudnem na ňu tak ľahko ako na Temné tajomstvá, takže v dvojke sa žiadne prekvapko konať nebude.

Hrob v horách po prvých 30 stranách predostrie asi 12 záhadných tajomstiev, a tie najpodstatnejšie z nich ostávajú nevysvetlené do poslednej chvíle. Jednotlivé postavy sú uveriteľnejšie ako v jednotke, aj keď miestami sa v tom množstve mien môže človek stratiť. Zaujímavý je pohľad do arabskej komunity vo Švédsku (a vlastne kdekoľvek v Európe) a ktovie, do akej miery je práca CIA na odhaľovaní terorizmu popísaná v knihe pravdivá a do akej miery len vyfabulovaná.

No a úplne naj je záver. Sebastian Bergman sa (ešte v dvojke) zapletie s ..., a práve táto postavička sa pričiní o viaceré zvraty v príbehu. Navyše, jej činu patrí záver celej knihy, ktorý je totálny, dramatický, a práve preto na túto knihu človek tak ľahko nezabudne. Uchováva si ten záver v hlave a prepočítava peniaze na účte, či si má ísť okamžite kúpiť pokračovanie, alebo radšej chvíľu počká, kým štvorka dorazí do knižnice. Knihe dávam 8*/10.