Kúzelné upratovanie od Marie Kondo

Je tu jar, tak ruku hore, kto sa chystá na jarné upratovanie? Aby Vám to išlo od ruky, skúste začať tým, že si prečítate knihy od Marie Kondo: Kúzelné upratovanie a Upratané. Alebo si môžete pozrieť jej videá na youtube, ale to sem nepatrí.

Poviem rovno, mne sa jej knižky páčia. Je to taký ten pocit, že Vami niekto zatrasie a povie: „Pozri, koľko máš okolo seba vecí, naozaj sa ti to všetko páči? Naozaj to všetko potrebuješ? Minimálne polovicu z toho treba vyhodiť“ No a Vy, samozrejme, začnete protirečiť: „Toto nie, toto som dostal, toto nie, toto som si kúpil pri príležitosti XY, toto by sa mi ešte mohlo hodiť, toto som mal raz pred ôsmymi rokmi na sebe, tak čo keď raz...“ Spoznávate sa? Ak áno, prečítajte si tie knihy. Ak nie a nemáte problém s pretlakom vecí doma, tak ich ani neotvárajte, sú v nich veci, ktoré Vám budú pravdepodobne prekážať a nič užitočné sa nedozviete.

Marie Kondo totiž ponúka návod, ako sa všetkého nepotrebného zbaviť. Čítala som reakcie na knihu Kúzelné upratovanie, kde boli dámy pohoršené, že čo je to za šibnutú ženskú. Áno, Marie Kondo otvorene na viacerých miestach priznáva, že trpí tou kompulzívno-obsesívnou či akou poruchou a má mániu upratovať. Od malička. Potrebuje pratať. Vždy. Všade. Klobúk dole, že si zo svojej poruchy urobila fungujúci biznis plán. A druhá výtka od nahnevaných čitateliek: „To ako sa mám vážne rozprávať a stískať so svojimi vecami a prikladať si ich na srdce a podobné kraviny? Ona nie je normálna.“ Nie, nie je, ako je uvedené vyššie. A okrem toho, že má upratovaciu obsesiu, je ešte aj budhistka (alebo niečo podobné z východu). Pani Marie Kondo je totiž Japonka. A to mnohé vysvetľuje.

Ako dobre vieme, v Japonsku žijú minimalisti. Sú to – podľa môjho názoru, aj keď uznávam, že sa to možno medzičasom mení – ľudia s dobrým vkusom, ktorí nepretŕčajú všetko svoje imanie na verejnosti. Naopak – aspoň ako ich ja vnímam – majú zmysel pre mieru a estetiku, pohybujú sa v svetlých a vzdušne pôsobiacich priestoroch, kde vystavia jednu dominantnú vec (kresbu, bonsaj, kyticu), ktorá v tej japonskej jednoduchosti vynikne. OK, OK, možno to tak nie je, ale ja to tak vnímam a rada by som sa do takého stavu dopracovala. Čisté izby bez zbytočností, ktoré treba oprašovať, udržiavať, prekladať a posúvať dovtedy, až kým nie sú na príťaž a nie pre radosť.

Marie Kondo vysvetľuje, ako všetko zbytočné vyhodiť. Ponúka systém, čím treba začať, čím pokračovať, na čom si to celé natrénovať, kým prídeme k veciam, ktorých sa vzdáva veľmi ťažko. Ok, ani ja nevyznávam svojim svetrom lásku, ale pozrieť sa na niektorý kritickým pohľadom, skonštatovať: „Môj milý, ty mi už žiadnu radosť neprinášaš, si škaredý a určite ťa už nebudem nosiť, akurát som z Teba nešťastná, že mi tu zaberáš miesto, tak Ti teda ďakujem za všetko, čo si pre mňa kedy urobil a padaj do koša“ a potom ho konečne vyhodiť - na nezaplatenie. Šibnuté? Možno. Ale funguje to. Aspoň u mňa. Dúfam, že bude aj u Vás. Ale ako vraví Marie Kondo: niekedy na to treba ten správny čas.

A dodávam, že všetko ostatné (napr. každý deň vyprázdniť peňaženku od papierikov a bločkov, poďakovať jej za ochranu, zaželať jej dobrú noc a pod.) beriem s nadhľadom. Ja to nerobím (aj keď tie papieriky sa mi tam množia) a beriem to tak, že je to východná filozofia rešpektu ku všetkému živému aj neživému a tak ďalej a vôbec mi to nevadí, pokiaľ to človek robí a nemyslím si o tom nič zlé. Dávam 8*/10.

P. S.: Tu je ten systém v skratke:

1. Zaviažte sa poupratovať. (Rozumej povyhadzovať všetko nepotrebné, čo dnes treba len presúvať, triediť, oprašovať, schovávať a trápiť sa tým, prečo to stále človek skladuje.)

2. Predstavte si svoj ideálny životný priestor. (Ja napr. nechcem premeniť náš príbytok na japonskú svätyňu s papierovými stenami a bambusovými rohožami. Len sa chcem dopracovať do stavu, keď mám doma naozaj len veci, ktoré sú užitočné a robia mi radosť a mám ich odložené/vystavené tak, že sobotné upratovanie mi zaberie spolu s uvarením obeda a poliatím kvetov dve hodiny a nie celý víkend. Zvyšný čas chcem potom využiť zmysluplnejšie ako s prachovkou v ruke – napr. veľa veľa čítať.)

3. Najprv veci vyraďte. (Treba začať oblečením – aj tu je to rozdelené: najprv topy, potom downy atď; nasledujú knihy (!), papiere (s rozumom), komodo (všetko ostatné) a na záver veci s citovou hodnotou.)

4. Upratujte podľa kategórie a nie podľa miesta. (Ak upratujete oblečenie, tak všetko oblečenie v dome, aj to v chodbe atď.)

5. Postupujte v správnom poradí. (Tak, ako ste postupovali pri vyhadzovaní vecí od oblečenia po veci s citovou hodnotou, rovnako postupujte pri každom upratovaní.)

6. Spýtajte sa sami seba, či vo vás predmet vzbudzuje radosť. (A ak nie, tak ho vyhoďte.)

P. S. 2: Už to vlastne ani nemusíte čítať. Už len poupratujte. Príjemnú jar a krásnu Veľkú noc ;)