Patricia Cornwell – Doktorka Scarpettová



V poslednom čase nemám šťastie na detektívky. Minule som našla príspevok s mnohými odporúčaniami v komentároch na Facebooku a do oka mi padla Patricia Cornwell. Našla som si ju v Podtatranskej knižnici, požičala Doktorku Scarpettovú a pustila sa do nej.

Už som fakt dávno nečítala knihu, v ktorej by autor na prvých 150 stranách toľko drístal a dokopy nič nepovedal. Voľačo sa tam začína, ale tretina knihy prečítaná a človek furt nič nevie. Navyše, autorka absolútne nezvládla prepojenie knihy na predchádzajúci diel. Doktorka Scarpettová mala vyšetrovateľa, ten jej v predchádzajúcom dieli ublížil, rieši sa to ako veledôležitá zápletka, ale čitateľ do polovice knihy ani netuší, o čo ide. Väčšinou nemám problém vybrať si zo série kníh od jedného spisovateľa ktorúkoľvek v poradí a všetkému rozumiem, ale tu do strany 220 nerozumiem takmer ničomu.

Navyše, tá kniha je strašne neuveriteľná. Tie dialógy – miestami úplne od veci, vraciam sa očami naspäť a prepočítavam vety, kto ktorú povedal, ale aj tak mi to nedáva zmysel. Dr. Kay Scarpettová je dokonalá, pokojná, mierna, všetci ju majú radi, je to celebrita, ktorá nikdy nikomu neublížila, všetci ju obdivujú a zbožňujú. Je úplne bez chyby, až to lezie človeku na nervy. Má manžela, ktorý kvôli nej opustil svoju bývalú manželku aj s deťmi, s doktorkou žijú striedavo vo viacerých mestách, robia vo viacerých prácach a vidia sa len málo, ale pri nej určite nepodľahne žiadnemu bočnému pokušeniu. To by jej nikdy neurobil. Potom, čo mala tú príhodu so svojim vyšetrovateľom, si ju rýchlo zobral a vyšetrovateľovi našiel parádnu prácu. Charakter. Potom má doktorka ešte neter Lucy, ktorá ju nikdy nevolá inak ako teta, resp. teta Kay. Aj ostatné postavy, keď hovoria o doktorke s Lucy, hovoria o nej ako o tete. Lucy je policajtko/agentko/IT špecialistka (vlastní IT firmu, robí rozbory a analýzy (neoficiálne) pre políciu, v minulosti pracovala v FBI) a ako neraz sama podotkne, je jedinečná, dokonalá a najlepšia a nikto by nezvládol to, čo dokáže ona. Navyše, lieta, jej pes sa volá Tryskáč, vlastní (a nosí) nelegálne (taktické???) zbrane, má vlastnú helikoptéru a keď to v tej knihe nie je spomenuté aspoň 8000 krát, tak ani raz. „Ja a moja helikoptéra, keď ťa zveziem helikoptérou, minule keď som šla helikoptérou, škoda, že nemôžeš ísť so mnou s helikoptérou, nelietam helikoptérou, pokiaľ ju sama nepilotujem...“ Navyše, v závere knihy prežije guľku do zátylka a sama s taktickou (???) zbraňou zneškodní vraha. No uznajte.

Ešte je tam ten bývalý vyšetrovateľ pani doktorky. Na konci knihy sa konečne čosi z tej ich zápletky črtá: strašne po nej túžil, až to jedného dňa nevzládol a opitý ju takmer znásilnil. Takme, nikto nič nevie, on sa robí, že si to nepamätá, ona o ničom nehovorí, Lucy strašne zúri. Ale keď sa ukáže, že detektív Marino bude pracovať na tomto prípade, do vyšetrovania ktorého sú zapojené aj doktorka so svojim manželom a (neoficálne) aj Lucy, všetci to berú úplne v pohode, stretnú sa, potrasú si rukami a vtipkujú. No a ešte je v tej knihe zápletka s chorým šťeňaťom, ktorá nie je vysvetlená. A možno aj je, len som to už v zúfalstve nenašla.

No a finále – antihrdina – človek, ktorý bol vrahom: sociopat, psychopat, narcista – artista s ďalšími desiatimi poruchami, vyštudovaný lekár, pracujúci detektív, brigádujúci ošetrovateľ... Čokoľvek, na čo si spomeniete, ale hlavne tomu neuveríte. 3*/10

Komentáre