Patricia Cornwell – Doktorka Scarpettová
V poslednom čase nemám šťastie na detektívky. Minule som našla príspevok s mnohými odporúčaniami v komentároch na Facebooku a do oka mi padla Patricia Cornwell. Našla som si ju v Podtatranskej knižnici, požičala Doktorku Scarpettovú a pustila sa do nej.
Už som fakt dávno nečítala knihu, v ktorej by autor na
prvých 150 stranách toľko drístal a dokopy nič nepovedal. Voľačo sa tam
začína, ale tretina knihy prečítaná a človek furt nič nevie. Navyše,
autorka absolútne nezvládla prepojenie knihy na predchádzajúci diel. Doktorka
Scarpettová mala vyšetrovateľa, ten jej v predchádzajúcom dieli ublížil,
rieši sa to ako veledôležitá zápletka, ale čitateľ do polovice knihy ani
netuší, o čo ide. Väčšinou nemám problém vybrať si zo série kníh od
jedného spisovateľa ktorúkoľvek v poradí a všetkému rozumiem, ale tu
do strany 220 nerozumiem takmer ničomu.
Navyše, tá kniha je strašne neuveriteľná. Tie dialógy –
miestami úplne od veci, vraciam sa očami naspäť a prepočítavam vety, kto
ktorú povedal, ale aj tak mi to nedáva zmysel. Dr. Kay Scarpettová je dokonalá,
pokojná, mierna, všetci ju majú radi, je to celebrita, ktorá nikdy nikomu
neublížila, všetci ju obdivujú a zbožňujú. Je úplne bez chyby, až to lezie
človeku na nervy. Má manžela, ktorý kvôli nej opustil svoju bývalú manželku aj
s deťmi, s doktorkou žijú striedavo vo viacerých mestách, robia vo viacerých prácach a vidia sa
len málo, ale pri nej určite nepodľahne žiadnemu bočnému pokušeniu. To by jej
nikdy neurobil. Potom, čo mala tú príhodu so svojim vyšetrovateľom, si ju
rýchlo zobral a vyšetrovateľovi našiel parádnu prácu. Charakter. Potom má doktorka
ešte neter Lucy, ktorá ju nikdy nevolá inak ako teta, resp. teta Kay. Aj
ostatné postavy, keď hovoria o doktorke s Lucy, hovoria o nej ako
o tete. Lucy je policajtko/agentko/IT špecialistka (vlastní IT firmu, robí
rozbory a analýzy (neoficiálne) pre políciu, v minulosti pracovala
v FBI) a ako neraz sama podotkne, je jedinečná, dokonalá
a najlepšia a nikto by nezvládol to, čo dokáže ona. Navyše, lieta, jej
pes sa volá Tryskáč, vlastní (a nosí) nelegálne (taktické???) zbrane, má
vlastnú helikoptéru a keď to v tej knihe nie je spomenuté aspoň 8000
krát, tak ani raz. „Ja a moja helikoptéra, keď ťa zveziem helikoptérou,
minule keď som šla helikoptérou, škoda, že nemôžeš ísť so mnou
s helikoptérou, nelietam helikoptérou, pokiaľ ju sama nepilotujem...“
Navyše, v závere knihy prežije guľku do zátylka a sama
s taktickou (???) zbraňou zneškodní vraha. No uznajte.
Ešte je tam ten bývalý vyšetrovateľ pani doktorky. Na konci
knihy sa konečne čosi z tej ich zápletky črtá: strašne po nej túžil, až to
jedného dňa nevzládol a opitý ju takmer znásilnil. Takme, nikto nič nevie,
on sa robí, že si to nepamätá, ona o ničom nehovorí, Lucy strašne zúri.
Ale keď sa ukáže, že detektív Marino bude pracovať na tomto prípade, do
vyšetrovania ktorého sú zapojené aj doktorka so svojim manželom a (neoficálne) aj Lucy, všetci
to berú úplne v pohode, stretnú sa, potrasú si rukami a vtipkujú. No
a ešte je v tej knihe zápletka s chorým šťeňaťom, ktorá nie je
vysvetlená. A možno aj je, len som to už v zúfalstve nenašla.
No a finále – antihrdina – človek, ktorý bol vrahom:
sociopat, psychopat, narcista – artista s ďalšími desiatimi poruchami, vyštudovaný
lekár, pracujúci detektív, brigádujúci ošetrovateľ... Čokoľvek, na čo si
spomeniete, ale hlavne tomu neuveríte. 3*/10
Komentáre
Zverejnenie komentára